nedeľa 22. januára 2017

Vodičák .... bojíte sa ???

Peknú nedeľu priatelia :)
Mám 24 rokov a keďže som na strednej bola hlúpa a neurobila som si vodičák musela som ho robiť nedávno. S priateľom žijeme už 4 roky v Nemecku a mna nebavilo sa ho stále pýtať či ma niekam neodvezie a s MHD to tu je horor. V marci min. roku som sa preto rozhodla že strach prekonám a prihlásim sa. Prvé jazdy bola jedna katastrofa. Mala som strach a vôbec nechápala ako radiť a púštať spojku. V marci som mala dokopy 3 jazdy a išla naspäť domov do Nemecka. Skúšky som si vybavila na august. Čakalo ma ešte niekoľko jázd a horsa deň D bol tu. Test som zmákla na 55 bodov, cvičisko tak isto bez problému ale jazdu som neurobila. Keď mi policajt oznámil že som neprospela skoro som sa rozplakala. Bola som zo seba taká sklamaná och. Už som si myslela že na opravné ani nepôjdem. Nemala som zasa chuť na toľko stresu. No po 2 mesiacoch ma nechuť prešla a povedala som si, že keď som všetko zvládla tak tú jazdu už musím dať. A keď nie ... stále tam bol 3. pokus. Skúšku som mala 4 decembra a pred ňou ešte 3. jazdy kt. som si samozrejme musela extra zaplatiť. Zasa som mala štastie na toho istého policajta :D Počas skúšky mi motor 2 krát zdochol a ja som si myslela že som znova pohorela. No chvala bohu mal pán policajt dobrý deň a vodičské oprávneni mi udelil. Nezabudol si odpustiť že to nebola žiadna sláva :D Bola som sa fotiť a zaplatila za skoré vyhotevenie vodičáku no aj tak sa ku mne dostal až koncom decembra :) Tá pošta to je jedna dilema :D
Takže vodičák už bol doma a od vtedy každý deň sedím za volantom. Začiatky boli ťažké a stále sa mám čo učiť no je to len lepšie a lepšie. Aj strach opadol. Sama by som to určite nezvládla ale mám priateľa kt. ma doslova núti jazdiť a žiadne výhovorky nezaberajú :D Stále robím chyby ale bez toho sa nenaučím jazdiť jak pani :) samozrejme v Nemecku je premávka iná ako na Slovensku. Tu niesu frajeri kt. sa silou mocou ponáhľajú boh vie kam. Chcela by som aby každá žena prekonala strach sadnúť za volant ... a keď strach prejde príde pocit hrdosti a slobody. Keď môžte ísť kam chcete bez toho aby Vás niekto musel odvážať. Keď idem do práce pustím si hudbu a už nemyslím na to že šoférujem. Na dialnici ale ešte stále sedím ako prikovaná a potia sa mi ruky :D dnes som prešla 100 km z Nemecka do Holandska a dalo mi to zabrať :D  no každá nová cesta je výzva :) takže nezabudnite chce to len prax :)
Aj vy takto sedíte ? :D:D:D sústredenosť nadovšetko :D neviem či sa viac bojím o auto alebo o svoj život :D

Pozdravujem :) peknú nedeľu prajem :) 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára